Príbehy náhrobných kameňov alebo tajomstvá brodzianskeho cintorína

Na brodzianskom cintoríne je pochovaných niekoľko osobností, ktoré pôsobili v službách majiteľov brodzianskeho panstva a kaštieľa – Friesenhofovcov a Oldenburgovcov či v istej etape svojho života s nimi prišli do  kontaktu, alebo významnou mierou zasiahli do života obce v minulosti.   

Keďže nemajú   žijúcich potomkov,  o ich hroby sa nemá kto starať, texty na náhrobných kameňoch sú v niektorých prípadoch už takmer nečitateľné. 

Josef Knížek (1841 – 1906)

Josef Knížek (1841 – 1906)    

 

Jozef Knížek bol Čech. Do Brodzian prišiel na začiatku sedemdesiatych rokov 19. storočia a pôsobil ako lesmajster na veľkostatku Friesenhofovcov. Českí záhradníci, lesní odborníci a správcovia veľkostatkov boli v Uhorsku mimoriadne obľúbení a žiadaní pre svoju odbornosť, kvalifikáciu  či inovatívnosť, a tak sa uplatnili predovšetkým v službách aristokratov a veľkostatkárov. Knížek ako člen Hospodárskeho spolku pre údolie Nitry v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 19. storočia aktívne prispieval do časopisu Obzor, ktorý v Skalici vydával Daniel G. Lichard. Obzor – noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život – bol najkvalitnejším slovenským hospodárskym časopisom pred rokom 1918. Knížekove články sa týkali najmä včelárstva a lesníctva.   

Jozef Knížek zomrel v roku 1906, jeho manželka Johana, rod. Veselá, ho prežila o tri roky. Obaja našli večný odpočinok v spoločnom hrobe na brodzianskom cintoríne.

Slová vďaky  lesmajstrovi Knížekovi za jeho verné služby a  starostlivosť o park dala vytesať do mramoru predposledná majiteľka brodzianskeho panstva vojvodkyňa Natália Oldenburgová.  Mramorová doska pochádza  z roku 1902 a v súčasnosti sa nachádza  v átriu brodzianskeho kaštieľa.

Johann Patsch (1824 – 1882)

Johann Patsch (1824 – 1882)

 

Pôsobil v službách baróna Gustáva Friesenhofa ako správca veľkostatku, čo ho spolu i s jeho schopnosťami predurčilo na osobitné postavenie – stal sa Friesenhofovou pravou rukou a jeho  osobným tajomníkom. S manželkou Teréziou (1829 – 1907) mal Johann štyri deti: dcéry Vilmu a Teréziu, synov Adolfa a Gustáva. Patschovci boli českí Nemci a do Brodzian prišli z obce Hořovice, ležiacej juhozápadne od Prahy. Ich deti sa však už narodili v Brodzanoch.

Johann je pochovaný na brodzianskom cintoríne spolu s manželkou Teréziou. Zabudnutý hrob Patschovcov už dnes takmer splýva s okolitým trávnikom. Rozmery hrobu, veľký náhrobný kameň a stopy po kovanej ohrade však prezradia pozornému návštevníkovi cintorína, že išlo  o ľudí patriacich do vyššej spoločenskej vrstvy.

Anna Bergerová (1889 – 1964)

Anna Bergerová (1889 – 1964)

 

Vyrastala v sirotinci, ktorý  v Erlaa (dnes predmestie Viedne) neďaleko svojho sídla  založil vojvodský pár Natália  a Elimar Oldenburgovci.  Bergerová sa stala  pravou rukou Natálie Oldenburgovej (dcéry baróna Gustáva Friesenhofa) a vďaka jej pomoci sa mohla vojvodkyňa celé dni venovať svojim záľubám. Anna vybavovala úradné veci, v nevyhnutných prípadoch dokonca miesto Oldenburgovej cestovala do Viedne, Bratislavy či Topoľčian, starala sa o jej psy, zarábala homeopatické lieky pre nemocnicu i psov, miešala vojvodkyni farby na maľovanie, chystala jej maliarske plátna. Každé ráno a večer odchádzala z kaštieľa do letohrádku (známy pod názvom Babylon), aby jej pomohla s hygienou a obliekaním. Vojvodkyňa totiž v letohrádku aj spávala. Hoci mala Anna neškolený hlas, zvykla spievať s Natáliou Oldenburgovou počas jej domácich koncertov v evanjelickej kaplnke na Hôrke.

Po emigrácii grófa Georga Welsburga, vnuka Natálie Oldenburgovej a posledného majiteľa kaštieľa, zostala Anna Bergerová poslednou obyvateľkou kaštieľa a pomáhala zachrániť  zvyšky knižnice a rodinného archívu.

Wilhelm Gennrich (1872 – 1899)

Wilhelm Gennrich  (1872 – 1899)

 

Willy, ako Wilhelma volali, bol mladším bratom  evanjelického kňaza Paula Gennricha. Gennrichovci pochádzali z Pomoranska na severe Nemecka. Paul pôsobil   osem a pol roka (1887 – 1896)  ako  vychovávateľ a učiteľ detí Oldenburgovcov,  sprevádzal vojvodský pár na výletoch a vykonával v rodine kňazské povinnosti. Stal sa členom rodiny a dôverníkom. Natáliu Oldenburgovú pravidelne navštevoval aj po skončení pôsobenia v rodine. Leto v  roku 1899 trávil   v Brodzanoch na jej pozvanie spolu s bratom Willym,  ktorému po  prekonanej chrípke zistili pľúcne ochorenie a ani opakované kúpeľné pobyty mu nepriniesli zlepšenie.  Jeho zdravotný stav sa počas letovania v  Brodzanoch dramaticky zhoršil a nepomohla ani starostlivosť, ktorú mu vo svojej nemocnici poskytla vojvodkyňa Natália Oldenburgová. Zomrel v Brodzanoch a  pochovali ho na tunajšom cintoríne. Jeho hrob sa, bohužiaľ, nezachoval, zachoval sa aspoň náhrobný kameň.

Antónia Raab (1890 – 1962)

Antónia Raab  (1890 – 1962)

 

Do Brodzian prišla z Viedne a pracovala ako kuchárka u Natálie Oldenburgovej. Pochovaná je spolu s  Katharinou Raab (1885 – 1909), ktorá bola pravdepodobne jej sestrou.

Na brodzianskom cintoríne je pochovaná  žena, ktorá sa ako slobodná volala Jozefína Raabová (1909 – 1989) a vydala sa za obyvateľa Brodzian. Nevedno, či bola príbuznou Antónie Raab, alebo nie.

Matilda Šuňalová (1875 – 1954)

Matilda Šuňalová (1875 – 1954)

 

Pracovala ako opatrovateľka chorých v nemocnici, ktorú v Brodzanoch v roku 1897 založila a prevádzkovala vojvodkyňa Oldenburgová. Nemocnica sa v neskoršom období zmenila na starobinec a chudobinec, v ktorom našli zaopatrenie starí a hendikepovaní ľudia z okolia. Po smrti vojvodkyne toto zariadenie naďalej prevádzkoval jej vnuk –  gróf Georg Welsburg.

Paulus Massany (1902 – 1922)

Paulus Massany (1902 – 1922)

 

S najväčšou pravdepodobnosťou bol synom jedného z bratov Massanyovcov.

Eugen a Emil Massanyovci boli Brodzanci a v rokoch 1921 až 1938 hospodárili na poľnohospodárskej pôde, ktorú  mali  prenajatú  od Natálie Oldenburgovej.

Paulus ako 20-ročný tragicky zahynul pri  páde z koňa. Na mieste tragédie (pri hlavnej ceste smerom na Krásno na začiatku tzv. tretej ulice) stojí pomník s krížom a z oboch strán sú vysadené dve borovice (za túto informáciu ďakujem pani Márii Balúchovej).

Michal Hollý (1820 – 1886)

Michal Hollý (1820 – 1886)

 

Michal Hollý, rodák z Bánoviec nad Bebravou,   pôsobil v Brodzanoch ako učiteľ a kantor.  Patril medzi národne uvedomelých Slovákov. Dokazuje to i skutočnosť, že svojho syna Ferdinanda dal študovať na slovenské katolícke gymnázium v Kláštore pod Znievom. Okrem Ferdinanda mal so svojou manželkou Magdalénou syna Antona a   dcéry  Rozáliu a Alojziu.

Michal Hollý zomrel  v roku 1886. Jeho hrob je, našťastie, zachovaný a patrí medzi najstaršie na brodzianskom cintoríne.

Milí Brodzanci,

 

ak viete doplniť ďalšie údaje k uvedeným osobnostiam, príp. máte informácie o iných zaujímavých ľuďoch, ktorí sú pochovaní na našom cintoríne, prosím, poskytnite mi ich a túto mozaiku budeme postupne dopĺňať.

 

Ďakujem Vám.

Autorka článku PhDr. Alexandra Lukáčová